Publikujeme další část komplexního a rozsáhlého (podle autorových vlastních slov půl-životního) díla bývalého pedagoga, nyní reportéra jedné ze slovenských televizí s názvem Slobodný vzdělávací trh. Doufáme, že tyto texty osloví mnoho čtenářů, neboť potenciál Antonovy vize je podle našeho názoru velký. Články budou postupně vycházet na Antonově blogu i zde, na blogu Svobody učení. Předchozí část je k přečtení zde.

Na to, aby zostali zachované pravidlá zaručujúce slobodu pre každý ľudský kultúrny druh, je potrebná najmenšia možná vzorka reprezentantov kultúr, ktorá dokáže zabrániť vzniku kultúrneho monopolu.

Tento pohľad na vzdelávanie vám už nedovolí pokojne spávať! 

ZHRNUTIE

Na záver by som rád ešte raz zhrnul podstatné myšlienky tejto vízie, ale použil pritom inú interpretáciu v snahe priblížiť sa k čo najširšiemu publiku. Napriek tomu, že píšem slovensky a prihováram sa v tomto jazyku, naše mysle chápu rozdielne, používajú inú “materinskú” reč. Niekto ju má stručnú-jasnú-vecnú, iný poetickú, ďalší filozofickú či odbornú. Dúfam, že pre väčšinu z vás to bude akási skúška správnosti z porozumenia doterajšieho textu a zároveň zhrnutím kľúčových myšlienok Slobodného vzdelávacieho trhu.

• Zhodneme sa v tom, že sa na jednotnej kultúre vzdelávania nezhodneme

Na začiatku to bolo konštatovanie, že prirodzenou povahou ľudstva je kultúrna diverzita. Rozdielne máme osobné kultúry i skupinové a buď sa budeme usilovať odstrániť všetky rozdiely podľa jednej kultúrnej šablóny, ktorú nám povedzme nadiktuje nejaká autorita, alebo sa budeme usilovať tieto rozdiely akceptovať a kultúru chápať ako priestor slobody nielen pre vybranú či samozvanú autoritu, ale pre všetkých.

Keďže sa na autorite pri takejto rozdielnosti nedokážeme všetci zhodnúť, zostáva nám buď samozvaný svetový diktátor, alebo sa dokážeme zhodnúť na niekoľkých univerzálnych pravidlách, ktoré budú chrániť a zachovávať slobodu každej kultúry s výnimkou tej, ktorá je zameraná na potláčanie ktorejkoľvek inej kultúry, alebo kultúr.

• Štát ako garant slobody zlyháva – je podplatiteľný

Ak by sme sa aj dohodli na tých “desatoro” pravidiel, ktoré by chránili a zachovávali slobodu pre každého, kto bude garantom a strážcom týchto pravidiel slobody? Poveríme tým nejaký štátny orgán? Môžeme, ale už zo skúsenosti vieme, že štát v dnešnej podobe nie je spoľahlivým garantom. Je zraniteľný – ťažko dokáže odolať korupcii, či klientelizmu. Štát by teda chránil a aj to robí, že chráni slobodu len pre vyvolených – a výsledkom je opäť smerovanie ku kultúrnemu monopolu.  

• Garancia na princípe Noemovej archy

Najistejším garantom slobody každej kultúry by musel byť nejaký orgán zložený zo zástupcov každej kultúry s tým, že každá kultúra by bola zastúpená rovnakým počtom hlasov. Bola by to akási Noemova archa, v ktorej podľa biblického príbehu Noe uchoval po 1 páre z každého živočíšneho druhu. Každý živočíšny druh v podstate predstavuje jedinečnú kultúru. Inými slovami, Noe vytvoril vzorku kultúrnej diverzity zvieracej ríše.

Vnímavý pozorovateľ si isto všimne, že nielen zvieracia ríša, ale aj celá príroda na princípe Noemovej archy funguje. Je to multikultúrny svet nastavený tak, že nie je možné, aby niektorá z kultúr získala absolútnu prevahu a dosiahla stav kultúrneho monopolu. Ak by sa to raz aj stalo, bude to najskôr pričinením človeka. Príroda však zatiaľ funguje ako multikultúra a ako to dokáže, je zatiaľ záhadou aj pre vedu. Neobjavila nejakého tvora, či druh, ktorý by prírodu reguloval tak, aby bola zachovaná druhová diverzita organizmov. Čo však vie celkom presne, že podmienky a zákony prírody zaručujú výber tých najlepších jedincov svojho druhu pre rozmnožovanie. Podľa legendy aj Noe dostal príkaz vybrať najlepší pár z každého druhu.

• Ľudstvo nie je jeden živočíšny druh

Ak pripustíme, že ľudstvo nie je jeden živočíšny druh, ale spoločenstvom rôznych “druhov človekov”, teda ľudských kultúr, potom môže byť princíp Noemovej archy použiteľný, pretože “právo” na vstup do Noemovej archy mal každý živočíšny druh, nielen niektoré vybrané druhy. V prípade ľudstva ale zostáva otázkou, podľa akých kritérií určiť “ľudské druhy”? Pokiaľ platí predpoklad, že každý jedinec je osobitným ľudským druhom, Noemova archa by sa musela zaplniť asi 7 miliardami ľudí. Bolo by to možno ideálne, ale rozhodne nie praktické. Naštastie, myslím, že to nie je ani potrebné. Na to, aby zostali zachované pravidlá zaručujúce slobodu pre každý ľudský kultúrny druh, je potrebná najmenšia možná vzorka reprezentantov kultúr, ktorá dokáže zabrániť vzniku monopolu. V tomto prípade to môžu byť kultúry, ktorých hodnoty sa vylučujú, alebo stoja na opačných póloch a tvoria polaritu.

• 4D kultúrneho vzdelávacieho priestoru alebo “fyzika stavby Noemovej archy”

Ak by sme chceli v počítačovom programe vytvoriť virtuálny priestor s použitím fyzikálnych zákonov, pracovali by sme v 3D. Ak máte trochu priestorovú predstavivosť, boli by to nejaké číselné osi x,y,z, ktoré sa pretínajú v bode 0 a chceli by sme povedzme zostrojiť guľu so stredom v bode 0 a polomerom napríklad 5 jednotiek. Plášť gule by sa v takom prípade pretínal na osi x v bode 5 a v bode -5, rovnako aj na osi y a z. Vznikli nám takto tri páry polarít, ktoré vymedzujú plášť gule. Na to, aby sme však vyrobili reálnu guľu, predstavme si napríklad bublifuk, potrebujeme ešte jeden rozmer, ktorý sme pri nákrese alebo počítačovej grafike prehliadli. Štvrtým rozmerom a polaritou je sila, ktorá plášť gule udržuje v bodoch plus-mínus 5. Je to pomer odstredivej a dostredivej sily. Buď sú sily vyrovnané a guľa je stabilná, alebo preváži odstredivá sila a guľa sa bude rozpínať (vzduch, ktorým tvoríme bublinu), ak preváži dostredivá sila, guľa sa bude scvrkávať.  Do hry samozrejme vstupuje aj pevnosť, pružnosť či priepustnosť plášťa gule. A tiež tepelné a chemické zákonitosti. K tomu sa ale možno vrátim na inom mieste.

Podobnú polaritu môžeme nájsť aj v prípade fyziky svetla. Biele svetlo, napríklad pri dúhe, sa nám rozloží na 6 spektrálnych farieb, ktoré predstavujú 3 dvojice opozitných farieb. Keby sme ich chceli vsadiť na osi x,y,z, v kladných číslach by sme mali teplé a v záporných studené farby. Štvrtým rozmerom by bola polarita medzi bielou ako zdrojom svetla zo stredu pomyselnej gule (napríklad Slnko) a čiernou tmou (vonkajší vesmír).

Každé prirovnanie “kríva na jednu nohu”, v tomto prípade som po nich siahol ako po možnej interpretácii niečoho, čo je neuchopiteľné slovami či ľudským rozumom, a predsa to pôsobí a prejavuje sa v rôznych oblastiach života. Ten istý princíp ovláda fyziku telies, svetla,  organizmov, spoločenstiev, kultúry, a teda aj vzdelávania.

Keby sme chceli podobný princíp uplatniť v oblasti vzdelávacích kultúr, analógiou by mohlo byť akési 4D princípov kultúrneho vzdelávacieho prostredia. Prvá polarita –  regulácia vs. nativácia, druhá subsidiarita vs. autonómia, tretia kooperácia vs. konkurencia a štvrtý rozmer, ktorý predstavuje polaritu “odstredivých a dostredivých” síl je exkluzivita verzus inkluzivita. Prvé tri polarity akoby tvorili “plášť gule” a štvrtá udržuje rovnovážny pomer síl medzi vnútornou a vonkajšou stranou plášťa.

• Tri poschodia Noemovej archy

Ak mal podľa biblického príbehu Noe vybrať z každého druhu zvierat po jednom páre, potom musel vytvoriť jeden priestor pre suchozemské živočíchy, druhý pre vodné živočíchy a tretí pre vtáctvo. Vo fyzikálno-chemickom svete by sme mohli hovoriť o pevných, kvapalných a plynných látkach. Ak by mal vzniknúť vzdelávací priestor v podobnom duchu, v prenesenom význame by bol pre suchozemské, vodné a vzdušné “ľudstvo”. K suchozemskému  priestoru by inklinovali praktici, ktorí takpovediac stoja na pevnej zemi. Vo vzdušnom priestore na treťom poschodí by sa dobre cítili myslitelia-básnici-výskumníci, ktorí radi “poletujú” vo svojich myšlienkach a víziách s hlavou v oblakoch. A medzi nimi vodné prostredie na druhom poschodí by priťahovalo akademikov, ktorí sa cítia v mori informácií rovnako ako ryby vo vode.

No a keď už som začal s tými prirovnaniami, tak ich dokončím aj pri subjektoch vzdelávania.

• Subjekty vzdelávania alebo Noemova rodina

To, čo som doteraz vymenoval, tvorí konštrukciu pomyselnej vzdelávacej archy ako životného prostredia pre Noemovu rodinu – subjekty vzdelávania. Noe mal podľa legendy postaviť archu ako dočasnú plávajúcu pevninu, kam mal uchýliť vzorku najlepšieho z prírody vtedajšieho sveta, ktorý mal byť zničený. On sám však mal predstavovať vzorku toho najlepšieho z vtedajšieho ľudstva. Boh v pozícii “odberateľa” vyskúšal ľudstvo pomocou svojej “certifikačnej agentúry” a ten certifikát získal Noe. Zvyšok ľudstva skúškou neprešiel. Primárne bol teda poverený byť “odberateľom” toho najlepšieho z vtedajšieho sveta. On vyberal a teda udeľoval “certifikát” pre vstup do archy, ktorú postavil, ďalším tvorom. Na archu mal vziať to najlepšie pre budúci popotopný svet. Okrem tvorov si vybral aj partnerku ženu a matku dieťaťa v jednom. Aby nový svet mohol zaplniť potomstvom svojej kvality, potreboval aj niekoho, kto to potomstvo bude sprevádzať poznávaním a privedie ho k niekomu, kto ho preskúša či obstálo pred “odberateľom”. Ak Noe obstál, na jeho úspechu sa museli podieľať všetky spomínané subjekty – on ako dieťa, rodičia, učitelia, skúšajúci i odberateľ. A museli byť vo vtedajšom svete najlepšími, keďže uspel.

Takže nielen najlepšia vzorka vtedajšej živej prírody, ale aj vzorka najlepšej ľudskej rodiny a jej členov. Tí predstavujú vzory životných rôl človeka. Narodí sa a stáva sa dieťaťom a počas života prechádza v sprievode rodiča, učiteľa (poskytovateľa vzdelávacieho prostredia), cez skúšky certifikačnej agentúry k odberateľovi. Či ale o tomto hovorí aj legenda o Noemovi, nemám informácie, len ju rozvíjam. V každom prípade, ak niečo v dnešnom svete zlyháva, je to nerovnováha v právomociach jednotlivých subjektov. Napríklad, že dieťa je objektom výchovy, lebo mu boli odňaté právomoci napríklad rodičmi, učiteľmi, agentúrou, či odberateľom. Ten možno upustil od kritérií, ktorým Noe musel vyhovieť. Noemova archa predstavuje vzorku ešte celistvého sveta, celistvého človeka a spoločnosti. I dnes sa rodia deti celistvé a každé z nich má v sebe obraz Noemovej archy. Záleží aj od nás dospelých, či deti necháme vyvíjať sa podľa jej vzoru, alebo ich už v skorom veku necháme napospas silám “zničeného” sveta. Slobodný vzdelávací trh je obnovením “Noemovej archy”, ktorá chráni a podporuje celistvosť dieťaťa i spoločenstva, a ktorá tvorí tržnicu a celý SVT. Dá sa povedať, že Slobodný vzdelávací trh nesie DNA Noemovej archy.

Touto vetou by som mohol celé svoje dielko uzavrieť a poďakovať vám za pozornosť, ktorú ste tejto vízii venovali. Zároveň vás vyzvať, aby ste mi dali nejakú spätnú väzbu, čo vás najviac zaujalo, v čom bolo prínosom pre vaše poznanie, čím vás obohatilo?

A samozrejme, poteším sa vašim pripomienkam, návrhom, dobrej kritike, ktorá víziu posunie k lepšiemu.  Priebežne sa tu už niektoré pokusy objavili, aj za ne som vďačný. V nasledujúcich dodatkoch sa k nim budem vracať. Často vám nebolo celkom jasné napríklad, čo si pod pojmom sloboda a nezávislosť predstavujem, alebo prečo odporúčam, aby sa deti do 18 rokov vzdelávali v inkluzívnom prostredí a len pozvoľna prechádzali do exkluzívneho. Alebo načo je dobrá Rada SVT a či by to nešlo aj bez nej? Či by nestačilo iba vytvoriť voľný priestor a ostatné nechať na dopyte a ponuke? Prečo som taký zaťažený proti vzniku kultúrnych monopolov? Takisto zaznela pripomienka, že som nie dostatočne podrobne vysvetlil na príkladoch, ako bude fungovať Rada SVT  a o čom bude rozhodovať, akú váhu budú mať jej rozhodnutia?

Buďte teda v očakávaní ďalších pokračovaní, ďakujem za podporu a záujem!

Nechajte sa inšpirovať a vyprovokovať k fantázii, k diskusii, ku kritike..!

V pokračovaní sa dozviete: 

• Bratstvo, rovnosť, sloboda!

Vo svojej vízii často hovorím o slobode, o politicko-právnej alebo mocenskej rovnosti. Zachytil som, že niektorí čitatelia z toho mali des. Sloboda je pre nich zrejme spojená s chaosom a deštrukciou. Inde som zas zachytil pojmy nezávislosť a sloboda v rovnakom význame, hovorí sa o slobode prejavu, alebo o slobode pohybu, či o slobode, ktorú nám poskytujú peniaze.

Napríklad pojem sloboda chápem v absolútnom význame ako princíp vo sfére myslenia a kultúry. Ľudský duch (myslenie) nemá hranice slobody pokiaľ sa jej sám nevzdá.

V rovine akademickej, kde môžeme hovoriť o slobode prejavu, už ide o slobodu obmedzenú. Nie je prípustné napríklad urážať, či šíriť lži, ale ani druhému upierať právo na “slobodu” prejavu. 

Rozdiel medzi kmeňmi lovcov a zberačov plodov oproti našej civilizácii je v tom, že oni rešpektujú nezávislosť, ale nemajú toľko podnetov pre slobodu ako my. Na druhej strane, my sme závislí otroci a nemôžeme využiť ten potenciál slobody, ktorý máme nadosah.