Zatím žádné komentáře

Nová vízia – Slobodný vzdelávací trh

Publikujeme první část komplexního a rozsáhlého (podle autorových vlastních slov půl-životního) díla bývalého pedagoga, nyní reportéra jedné ze slovenských televizí s názvem Slobodný vzdělávací trh. Doufáme, že tyto texty osloví mnoho čtenářů, neboť potenciál Antonovy vize je podle našeho názoru velký. Články budou postupně vycházet na Antonově blogu i zde, na blogu Svobody učení.


V jednom sa asi všetci dokážeme zhodnúť – že stav dnešného školstva už nevyhovuje takmer nikomu. Sťažujú sa učitelia, sťažujú sa deti, rodičia, zamestnávatelia, politici. Kto si ešte do školstva nekopol, hláste sa! 🙂  

Tento pohľad na vzdelávanie vám už nedovolí pokojne spávať!


Školy už dnes nepotrebujeme na to:

  • aby nám sprostredkovali informácie – na to tu máme rozvinutý informačný trh
  • aby za nás mysleli a za nás objavovali svet – na to sme tu my, žiaci, aby sme sami slobodne mysleli, objavovali svet a seba samých
  • aby riadili naše životy a vzdelávanie – ale na to, aby umožnili nám samým slobodne si riadiť svoj život a vzdelávanie!

​​Všetkým sa vyhovieť nedá!

Kto je dobrý žiak? Ten, ktorý na slovo poslúcha učiteľa, rebel, poctivý jednotkár, zvedavý trojkár, ambiciózny individualista, spolupracujúci altruista, alebo kto..? A rovnakú otázku môžeme položiť aj na učiteľa: Kto je dobrý učiteľ? Alebo na školstvo: Aké školstvo je dobré?

Anketa na tieto otázky by najskôr dopadla tak, že sto ľudí a sto odlišných odpovedí. Všetkým sa ale vyhovieť nedá! Taký systém zatiaľ nikto neobjavil. Ale ani nehľadal. Zaklínadlo, že všetkým sa vyhovieť nedá, je podľa mňa kardinálnym zdrojom nekonečných problémov školstva.  

Nikomu viac toto zaklínadlo neposlúžilo ako zástancom klasickej školy. Lámať si hlavu nad tým, ako vyhovieť všetkým, si nemienili a ani nemienia – bude ako určí autorita! Lenže ktorá, keďže ani v názore na takú autoritu sa všetci nezhodneme? Opäť sto názorov na sto ľudí. Je to akoby začarovaný kruh! Vychádza to tak, že ozaj bude musieť ktosi zaveliť a bez diskusie ho všetci rad-radom budú musieť poslúchať…

Bude ako povie autorita!

A možno nebudú musieť, oni radi poslúchnu, lebo dnes lepšie zaberá strašenie katastrofou, ako samotný príkaz. Zlé výsledky PISA! Naše školstvo sa prepadáva! Mladí nevedia čítať s porozumením! Mladí sympatizujú s fašistami! – takéto titulky v novinách nás presviedčajú o tom, že školstvo sa rúti do záhuby. Ono sa ozaj rúti, ale kto ho zachráni? Nuž nejaká autorita, ktorá buchne po stole a sľúbi poriadok! A všetci zatlieskajú, lebo konečne sa už nikto s nikým nebude hádať a diskutovať, nebude ani po mojom, ale ani po tvojom, bude ako povie autorita!

Takto to môže fungovať dokola, pokiaľ bude mať zaklínadlo “Všetkým sa vyhovieť nedá!” moc v našich hlavách. Chcem vám ukázať, že čaro zaklínadla sa môže rozplynúť ako ranná hmla, keď pripustíme, že je to možné a vpustíme do veci viac svetla.

Pre začiatok pripusťme toľko, že ak v prírode je možné vyhovieť rôznorodým organizmom, alebo na trhu rôznorodým chutiam a potrebám zákazníkov, prečo by nebolo možné vyhovieť rôznorodým potrebám, mentalite a temperamentu detí? Prečo by nemohlo školstvo fungovať ako slobodný vzdelávací trh? Tak ako nakupujeme tovary a rôzne služby, môžeme nakupovať aj služby vzdelávacie.

Ukážte mi krajinu, kde to takto funguje!

To je ďalšie zaklínadlo. Nie, v žiadnej krajine to takto nefunguje! Ale ani v Prusku, keď zavádzali povinnú školskú dochádzku, dovtedy nikde na svete nefungovala. Niet rozumného dôvodu prečo by sme ako prvá krajina na svete nemohli zaviesť do praxe slobodný vzdelávací trh. Že nebudeme experimentovať so státisícmi detí a radšej si počkáme, až to zavedie niektorá iná krajina? Ako sa ďalej dočítate, zistíte, že revolučné zmeny sa udejú len na úrovni legislatívy, v praxi bude všetko podľa želania “zákazníka” a ponuky vzdelávania. Čiže experiment s minimálnym plošným rizikom. Klasické školy nikto centrálne rušiť nebude. Kto chce po starom, bude mať po starom, kto chce po novom, bude mať po novom.

Alebo je lepšie pokračovať v nevydarenom experimente Prušanov a Márie-Terézie, či v nekonečných plošných reformách, ktorých má už učiteľská obec, žiaci a rodičia plné zuby? Nie sú práve plošné reformy oveľa väčším hazardom s našimi deťmi?  Myslím si, že rozhodne áno, sú.

V jednom sa predsa len zhodneme

A to v tom, že stav dnešného školstva už nevyhovuje takmer nikomu. Sťažujú sa učitelia, sťažujú sa deti, rodičia, zamestnávatelia, politici. Kto si ešte do školstva nekopol, hláste sa!

V tomto smere ako obyvatelia tejto krajiny dokážeme spolupracovať najlepšie. Čo je už ťažšie, zhodnúť sa na riešení. Dokážeme zniesť fakt, že naši susedia budú spokojní so školou, ktorú si vybrali, a to aj napriek tomu, že náš výber bol iný a tiež sme spokojní? V podstate, že dožičíme každému dieťaťu v našej krajine šancu mať školu, v ktorej bude spokojné bez ohľadu na to, či je naše, alebo susedove, alebo z osady?

Tejto iracionality sa najviac obávam, rátam s ňou, napriek tomu verím, že moje obavy sú prehnané. Skúsim to, prinajhoršom sa budem mýliť. Mýliť sa je nielen ľudské, omyl je ten najlepší učiteľ – a ja sa rád so svojim najlepším učiteľom opäť stretnem!

Nerobím si nárok na jediný správny školský systém, ani na to, že takto to musí fungovať najlepšie. No verím tomu a svoju predstavu budem obhajovať a argumentovať za ňu do vyčerpania poslednej náplne pera.

Zhodneme sa aj vo vízii?

Svoju víziu Slobodného vzdelávacieho trhu vám budem dávkovať po sústach na tomto blogu. Je toho približne na 40 strán. Rozhodne to nebude čítanie typu fasfood, bude si to žiadať pomalé vychutnávanie a trávenie. Pohľadmi, ktorými sa na vzdelávanie pozerám, ste sa ako dospelí pravdepodobne nikdy nepozerali. No určite sa mnohí z vás týmito pohľadmi pozerali na niečo iné, napríklad na prírodu, na ľudí okolo seba, keď ste boli deťmi alebo pubertiakmi. Mne sa prihodilo pozerať sa inak na deti, na školu, na školstvo už ako začínajúcemu učiteľovi tesne po tom, čo sme v uliciach doštrngali kľúčmi. A veľmi skoro som pochopil, že rovnako ako dvere k demokracii sme odmykali kľúčmi na námestiach, aj školská politika potrebuje odomknúť dvere –  k slobode. Vtedy som však netušil, že to bude až takto dlho trvať.

Nechajte sa inšpirovať a vyprovokovať k fantázii, k diskusii, ku kritike..! 

 ______________________________________________________________________________________

V ďalšej časti sa dozviete:

Stredovek neskončil, stredovek trvá…

…výsledkom je, že s väčšinou dospelej  populácie je možné ľahko manipulovať. Zaručená cesta k poslušnej a na štáte závislej mase obyvateľov, je programové spochybňovanie svedomia jednotlivca a jeho schopnosti samostatne rozvíjať svoje vedomie, samostatne poznávať a riadiť svoje vzdelávacie cesty. Táto lož je podsúvaná deťom už od útleho veku. S touto lžou však vládcovia pracujú po celé stáročia a žiaľ, verí jej väčšina učiteľov a rodičov ešte aj dnes. Stokrát opakovaná lož sa stáva kliatbou.


Přečtěte si také

mm

Anton Adamčík

Anton je vyštudovaný pedagóg pre prvý stupeň základných škôl s 5-ročnou praxou. Je autorom experimentálneho projektu Škola hrou v Banskej Bystrici, ktorý bol oficiálne schválený Ministerstvom školstva SR v roku 1993. Dlhodobo sa venuje problematike školstva a výchovno-vzdelávacích systémov. Doterajšie systémy školstva považuje za vyhovujúce výlučne len štátnym záujmom. Záujmy dieťaťa, prevažne aj záujmy rodičov, učiteľov, zamestnávateľov, výskumníkov, umelcov i verejnosti sú buď celkom ignorované, alebo len čiastočne tolerované. Už pred 25 rokmi vypracoval koncept školského systému, ktorý mal výrazne znížiť právomoci štátu a postaviť voči nemu jako rovnocenné subjekty deti, rodičov, učiteľov, zamestnávateľov, výskum, umenie a verejnosť. V súčasnosti pracuje ako reportér TV JOJ na Slovensku. Popri tom sa angažuje v propagácii a presadzovaní slobodných škôl typu Sudbury Valley School, systému školstva i spoločnosti založeného na princípe partnerskej rovnosti v rozhodovaní.